Zdravím, Reader,

mainstreamové ekonomické teórie aj v súčasnosti pracujú na predpokladoch, ktoré boli vytvorené viac ako 300 rokov dozadu.

Napriek tomu, že existujú oveľa presnejšie poznatky z iných oblastí priamo aplikovateľné i v investovaní.

Proste sa neriešia. Niekomu to tak vyhovuje.

Pred 300 rokmi nikto netušil, že môže existovať rozdiel medzi očakávanou hodnotu, tzv. priemerom všetkých a časovým priemerom jednotlivca.

V ekonomických procesoch sa preto maximalizuje iba očakávaná hodnota. Ak je kladná, je to dobrý projekt a oplatí sa do neho investovať.

Iba žeby to neplatilo vždy. Teda pri investovaní skoro nikdy.

Kladná očakávaná hodnota znamená, že v priemere pre všetkých je to dobrá stávka.

Btw už pri počutí výrazu „v priemere“ musí každému zablikať kontrolka. Ak sa to týka tvorby bohatstva, investovania v čase, je to väčšinou nesprávne, ak nie rovno zavádzajúce.

Ale poďme späť k očakávanej hodnote. V priemere pre všetkých v určitom momente je to dobrá investícia.

Taký je tu problém?

Človek, jeden investor, žije iba jeden život. A čo sa deje v priemere by mu malo byť ukradnuté. Závisí iba na jeho jedinom prípade. Nesmie optimalizovať to, čo je dobré pre priemer skupiny, ale iba to, čo je dobré pre jeho cestu v čase.

Lebo má iba jeden život. Ak urobí chybu, nemá čas na opravu. Nežije v paralelnom vesmíre, kde jeho x-té „ja“ vstane a pokračuje inak, keď to jeho predošlé „ja“ neprežije.

Jednotlivec optimalizuje inú úlohu.

A tou je jeho časový priemer, jeho individuálnu cestu pri investovaní.

Klasické teórie spred 300 rokov predpokladajú, že priemer skupiny v jednom momente a časový priemer jednotlivca v čase sú 2 rovnaké hodnoty.

Ak sa to týka majetku človeka v čase, neplatí to skoro nikdy.

Takže od základu tieto zastaralé ekonomické teórie optimalizujú nesprávny problém. Najmä pri investovaní.

Dajme zopár príkladov, aby sme si to vedeli predstaviť.

Príklad č. 1

Ruská ruleta. Do bubienka revolvera dajme náboj iba do jednej komory. Predpokladajme, že revolver má 7 komôr. Zatočíme.

6 ľudí zo 7 (ensebmle average, priemer skupiny) hodnotí hru ako bezpečnú. Čo je 86%! Priemer je skvelý, takže podľa klasickej ekonomickej teórie je to veľmi bezpečná hra.

Ľudia ju ale nechcú hrať!

A majú na to dobrý dôvod. Lebo časový priemer jednotlivca v čase je 0. Ak bude hru hrať opakovane, tak najneskôr na jeho siedmy pokus hra skončí tragédiou.

Klasické ekonomické teórie maximalizujúce očakávanú hodnotu majú odpoveď, že odmietaním takejto hry sa jednotlivec správa iracionálne.

Každá stávka s kladnou očakávanou hodnotu je podľa nich ekonomicky výhodná.

Vtipné, nie?

Pritom ľudia podvedome optimalizujú svoj časový priemer a nie očakávanú hodnotu skupiny.

Optimalizujú prežitie. Vôbec nie sú iracionálni.

Príklad č. 2

Hod mincou. Ak padne strana, ktorú si zvolíme, tak získame vklad +50%. Ak netrafíme prídeme o 40%.

Podľa klasickej ekonomickej teórie je to dobrá hra. Mám rovnakú šancu, že vyhrám ako prehrám, ale pri výhre získam viac ako, keď prehrám.

0,5*(+50%)+0,5*(-40%) = +5% na hod

To je zároveň aj priemerný výsledok skupiny.

Ak však takúto hru v multiplikatívnom prostredí opakuje jednotlivec znova a znova, skončí ... na nule.

Vtedy platí:

√1,50*0,60 = cca 0,95 tzn. -5% na hod

Lebo pokles o 40% je vykompenzovaný iba nárastom o 66%.

To znamená, že v čase stráca približne 5% na každom hode. Ak je stále zainvestovaný a reinvestuje svoj majetok. Chvíľu môže mať šťastie, ale to ho časom opustí a zákonite v dlhom horizonte príde na nulu (zákon veľkých čísel).

Keby optimalizoval správny problém, nikdy by sa to nestalo.

Klasické ekonomické teórie predpokladajú ergodicitu (priemer skupiny = časový priemer jednotlivca). Prostredie pri tvorbe majetku je ale neergodické (priemery sú rôzne).

Poznatky o ergodicite sú zo štatistickej fyziky, ktoré vznikli oveľa neskôr ako klasické ekonomické teórie, takže v čase ich vzniku sa o nich nevedelo.

Teraz o nich vieme, ale investujeme stále akoby neexistovali.

Niekomu to tak vyhovuje.

Pasívne investovanie je tiež iba v súlade s konceptom spred 300 rokov. A ten je nesprávny.

Preto niet divu, že ním väčšina nikdy nezbohatla.

Ani nezbohatne.

Klasický prístup spôsobuje extrémne nerovnosti vo výsledkoch. Minimum ľudí je extrémne bohatých investovaním.

Väčšina skončí ale hlboko pod priemerom.

Ako výsledok náhodných výnosov v multiplikatívnom prostredí.

Maximalizácia časového priemeru jednotlivca v neergodickom systéme si vyžaduje ... poistenie.

Kooperáciu aktérov, poolovanie rizika.

Not much, not less.

To je celé.

Hedge, rebalance, rinse and repeat (HRRR).

Ak sa investor môže pri investovaní poistiť, mal by tak urobiť. Inak je iba v rukách šťasteny a optimalizuje nesprávnu úlohu.

Ak sa nemôže poistiť, najlepšie je takú hru nehrať.

Želám pekný víkend.

Miloš