Zdravím, Reader,

zisťujem, že vplyv neergodicity (záleží najmä na ceste) na budovanie majetku by si zasúžil väčšiu pozornosť.

Je totiž zásdaný.

Je zaujímavé, že už v 19. storočí si Vilfredo Pareto všimol zjavný nepomer medzi veľkosťou majetku a počtom ľudí, ktorí ho dosahujú. Veľmi veľa ľudí, drvivá väčšina, má majetok výrazne nižší ako priemer. Naopak, početne zanedbateľná menšina vlastní obrovský majetok.

Z toho vzniklo aj známe Paretovo pravidlo 20/80. Napríklad že 20 % ľudí kontroluje 80 % majetku a 80 % ľudí len 20 %.

Ide o typické mocninové rozdelenie. Túto asymetriu na grafe vyjadruje exponenciálne rastúca krivka, ktorá zobrazuje bohatstvo v pomere ku klesajúcemu počtu ľudí.

Typickým znakom je, že medián je oveľa nižší ako priemer.

Medián rozdeľuje skupinu na dve rovnako početné časti. Priemer je však v takýchto systémoch výrazne vyšší ako medián.

Klasickým príkladom je vtip, že keď Elon Musk príde do baru, v priemere je zrazu každý vo vnútri milionár. Aj keď medián sa pohol len minimálne.

Podobne som čítal o majetku rakúskych domácností, kde medián je približne 75 tisíc eur, priemer okolo 265 tisíc eur a veľmi malá skupina vlastní obrovský majetok.

Priemer v takomto systéme prestáva byť reprezentatívny. Hovorí veľmi málo o tom, aká je reálna situácia a čo možno očakávať pri budovaní majetku.

Očakávaná hodnota, teda priemer, nereprezentuje ani jednu skupinu.

Nie je to však náhoda.

Väčšina ľudí intuitívne uvažuje lineárne, zarobím, ušetrím, investujem. Lenže svet financií funguje inak. Funguje multiplikatívne.

Majetok sa násobí.

A keď sa niečo násobí náhodným výnosom, aj pri rovnakých štartovacích podmienkach vznikajú obrovské rozdiely. Nie preto, že by niekto podvádzal, ale preto, že malé rozdiely sa časom exponenciálne zväčšujú.

Stred nie je stabilný stav. Je to len prechodná zóna.

Buď máte smolu a skončíte vľavo ako väčšina, alebo sa dostanete výrazne napravo od priemeru.

Toto presne popisuje Gibratov model, jednoduchý model náhodného multiplikatívneho rastu. Všetci začínajú rovnako, všetci majú rovnakú očakávanú návratnosť, a napriek tomu systém skončí tak, že pár hráčov ovládne väčšinu zdrojov.

A nie je to žiadny extrém. Je to scenár, ktorý sa neustále opakuje.

Čím viac máte, tým väčšia je pravdepodobnosť, že získate ešte viac. Lepší prístup ku kapitálu, lepšie príležitosti, nižšie náklady, väčšia odolnosť voči stratám.

Tento takzvaný Matúšov efekt sa spomína aj v Biblii:

Úspech generuje ďalší úspech.

A v určitom bode sa systém prestane správať symetricky. Malý náskok sa zmení na dominanciu.

Do toho vstupuje ešte jeden faktor, ktorý sa často ignoruje.

Nie všetci hrajú tú istú hru.

Ak váš výnos sotva pokrýva životné náklady, neparticipujete na multiplikatívnom raste. Vaša trajektória je iná. Každý negatívny výkyv vás posúva späť.

Naopak, ak máte prebytok, ten sa môže ďalej násobiť bez prerušenia. To spôsobuje rozdeľovanie na dve skupiny.

A teraz najdôležitejšia časť.

Ekonomika, v ktorej žijeme, nie je ergodická.

To znamená, že priemer systému vám nepovie nič o vašej budúcnosti. To, čo funguje v priemere, nemusí fungovať pre jedného človeka v čase.

Záleží na trajektórii. Na poradí výnosov. Na tom, čo sa stane po ceste.

Výskum posledných rokov ukazuje, že veľká časť ekonomických systémov má tendenciu divergovať. Nerovnosť sa nezmenšuje. Zväčšuje sa, a robí to systematicky.

Od 80. rokov sa navyše znižuje miera prerozdeľovania. Inými slovami, mechanizmus, ktorý by tento proces tlmil, slabne.

To všetko vedie k nepríjemnému záveru.

Nerovnosť je dôsledok matematiky, ktorá je zabudovaná priamo v systéme.

Ak necháte multiplikatívny proces bežať bez zásahu, výsledkom nebude rovnováha. Výsledkom je koncentrácia do dvoch skupín.

Trh sa sám nevyhladí do stredu. Trh sa prirodzene rozdelí ešte viac na dve skupiny.

A presne preto nestačí pozerať sa na priemery. Nestačí veriť dlhodobým očakávaniam.

V investovaní je dôležité prežiť. Doslova prežiť všetko, čo sa stane po ceste.

Pretože v neergodickom svete nevyhráva ten, kto má najlepší priemer.

Vyhráva ten, kto sa vyhne zničujúcim stratám a dokáže tvoriť zložený úrok čo najdlhšie.

A presne o tom je risk manažment.

Nie o maximalizácii výnosu, ale o kontrole trajektórie.

Nie o priemere, ale o prežití.

Želám peknú Veľkú noc.

Miloš

P.S. Dňa 21.4.2026 budem súčasťou diskusií o kapitáli, investovaní a budúcnosti peňazí na Forbes Money Masterminds 2026, ktorý sa uskutoční v Design Factory (Sýpka Jarovce) v Bratislave.

Budem hovoriť najmä o hedgingu a riadení rizika v neistých časoch.

Ak si nájdete cestu, rád sa stretnem.